Večný úsvit autobusárskej mysle

Autor: Viliam Nádaskay | 9.9.2013 o 18:33 | (upravené 9.9.2013 o 18:40) Karma článku: 5,96 | Prečítané:  1006x

Keby som mohol jeden deň nahliadnúť hocijakým ľuďom do hlavy, spravil by som jedinú rozumnú vec. Nie, nepozeral by som do hláv ženám, aby som objasnil to pradávne tajomstvo, ako rozmýšľajú. Kdeže. Ja by som sa pozrel do hlavy autobusárom. Ich myslenie je divom prírody a chcem vedieť, ako to funguje. Ale radšej sa pozrime, prečo tu zasa držkujem a špiním vaše internety.

 

Nastúpil som do autobusu. Autobusu plného dôchodcov. Typický dedinský autobusár. Starší plešivejúci a priberajúci ujo. Pýtam si študentský lístok. Ja mám takú kartičku že ajsik sa volá. Táto kartička mi zaručí, že si pocestujem za zníženú cenu a s úsmevom na tvári. Ujo vraví:

Prilož to sem.“ (tým myslel, že tú kartičku mám priložiť k takej mašinke maličkej, ktorá skenuje čipové kartičky)

Ale toto je ajsik.“ (vravím ja v domnenke, že ten sa tam neprikladá, keďže nikdy v živote to tam žiadny predošlý ujo v mojom prípade nepriložil)

Prilož to tam!“ (zvyšuje hlas)

To je ajsik.“ (nezvyšujem hlas)

Takto to pokračuje asi 15 sekúnd. Ujo mi vytrháva z ruky kartičku ako sladkosť neposlušnému decku a prikladá to tam sám a hrubo kľaje. Mašinka nič nečiní. Ujo prikladá silnejšie. Mašinka stoicky trvá na svojom. Ujo pozerá na kartičku a zisťuje, že to je ajsik.

Čo si to nepovedal skorej, ale tu nad tým čaruješ?“ (vraví ujo)

Neverím vlastným ušiam a mám chuť uja chytiť za uši a roztrhnúť ho na dve polovice a odsúdiť jeho dušu na večné pekelné muky v plameňoch s Hitlerom, Džingischánom a Waltom Disneym. Zatváram oči a potlačím všetku zlosť. Za to, že som ho nezabil, by som mal dostať Nobelovu cenu za mier. Beriem lístok a užívam si jazdu.

Ale aby ste si nemysleli, že čo to tu trepem, ako keby som bol dokonalý. Prvá jazda hromadnou dopravou v Bratislave pre mňa. Nastupujem do autobusu a zastavujem sa pri šoférovi. Pýtam si lístok. Šofér mi hľadí do očí a pátra po zdravom rozume. Nič nenachádza, tak vraví:

Tu nepredávame lístky v autobuse.“

Aha.“ (zisťujem, aký som nemúdry)

Odkiaľ si?“

Z Nitry.“

Aha.“

Kupujem lístok cez mobil smskou. Vystupujem z autobusu. Prejdem pár metrov. Dostávam svoj hodinový lístok, ktorý mi bude na večné veky pripomínať, aký som vyšinutý.

 

P.S.: Nie každý autobusár musí byť nutne zlý. Ale zvyčajne sú.

P.P.S.: Ak som v prvom príbehu dačo zmrvil ja, tak sa hlboko ospravedlňujem.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Van der Bellen bude prezidentom, Hofer priznal porážku

Po zrátaní 70 percent hlasov z volebných urien je nereálne, aby Hofer nepriaznivý stav zvrátil.

PLUS

Architekt: Niektoré sedačky sú zámerne nepohodlné

Aké chyby robíme pri zariaďovaní obývačky?

SVET

Muž zastrelil vo Fínsku starostku mesta a dve novinárky

Každú zasiahol ranami z pušky do hlavy a trupu.


Už ste čítali?