Celebrity sú okolo mňa a ja sa teším

Autor: Viliam Nádaskay | 21.3.2013 o 20:46 | (upravené 21.3.2013 o 20:57) Karma článku: 5,00 | Prečítané:  707x

Ospravedlňujem sa, ale musím sa pochváliť. Už to dlhšie nevydržím. Pretože som sedlák, ktorý sa náhodou ocitol zrazu v našom dôležitom uhorskom korunovačnom meste a centre kultúry, nikdy predtým som nemal šancu vidieť celebrity. Teda okrem toho jedného z Desmodu, ktorého ľudia poznajú a toho jedného od gladiátorov, ktorého ľudia poznajú. Čakal som síce celebrity takého rangu, ako sú Rytmus alebo Martin Jakubec, ale uspokojil som sa aj nasledovnými ozdobami národa.

V prvom rade stretávam politikov. To sú totiž celebrity numero uno. Kto by nechcel podpis od svojho obľúbeného (???) politika? Chodím často okolo tej nedobytnej pevnosti zvanej Generálska prokuratúra. A na koho že som narazil? Na oboch generálov. Na generála Doboša a aj na toho, čo jeho meno je najfrekventovanejšie slovo na SME blogu. Doboš sa ponáhľal. Asi aby ten druhý mu neobsadil vyhriate kreslo, kým je preč. Lebo že vraj je dotieravý, furt sa tam pchá či čo.

Ale, ale, to nie všetko vážení! Často sa presúvam aj popri takej budove, kde visia plagáty SNS a sú tam vlajky, bankomat, zvratky a hlava Viliama Paulínyho-Tótha. A koho som stretol tentokrát? Túlavého psíka s kufríkom. Bolo mi ho ľúto, ako vychudnuto a smutno vyzeral, asi ho Jano nekŕmi, odkedy nie je v tej budove, do ktorej aj tak nechodil. Kto nakŕmi Hafaja? Šak volajte Slobodu zvierat.

Keď už je reč o jedle, ja chodím aj jesť. Viete, jedlo a tak. A rád chodím do nemenovanej vývarovne na Štúrovej. A koho že tam nevidím! Rudka Púčika. Celebrita jak kóň. Sem s tým podpisom. No ale ja som netušil, že aj politici bývajú hladní po jedle. Politik má byť predsa hladný po moci, ne? A ako správny národniar si objednal maďarský guláš. A ešte sa aj sťažoval na polievky.

Fuj, dosť bolo politikov. Prejdime k umelcom. Nemyslím tých, čo sedia v kaviarni v drevorubačských košeliach a hruborámových okuliaroch s vajglom v papuli a s preloženými nohami, rozprávajúcich o ich názoroch na tú kapelu, o ktorej ostatní určite nepočuli alebo na tú machulu na plátne, ktorú by urobil aj zdrogovaný šimpanz v pokročilom štádiu demencie. No ja

som stretol Peteraja. To je ten, čo napísal niekoľko odrhovačiek a doteraz s nimi musíme žiť. A ja som ho stretol pred Lidlom. Nevedel som, že aj básnici nakupujú. Majú básnici zľavu v Lidli? Potom aj ja chcem byť básnik.

A nielen to. Stretol som aj hercov. Taký Richard Stanke. Ten je okej. Alebo Magdu Vášaryovú. Tá je tiež celkom okej. A okrem týchto hercov som videl Pištu Vandala. Juj, ale som sa tešil. On je hustý, lebo dobre reže na gitare a rozkošne ziape. A kedysi dávno som videl Ibiho Majgu. Ty kokso. Dovtedy som tomu neveril, ale keď som ho videl, tak som uveril. On je fakt čierny.

Ak som nejakú zelerbritu videl a náhodou som ju tu neuviedol, je mi to jedno. Haf.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Van der Bellen bude prezidentom, Hofer priznal porážku

Po zrátaní 70 percent hlasov z volebných urien je nereálne, aby Hofer nepriaznivý stav zvrátil.

PLUS

Architekt: Niektoré sedačky sú zámerne nepohodlné

Aké chyby robíme pri zariaďovaní obývačky?

SVET

Muž zastrelil vo Fínsku starostku mesta a dve novinárky

Každú zasiahol ranami z pušky do hlavy a trupu.


Už ste čítali?